- Niektoré správcovské spoločnosti, tak ako aj naša spoločnosť, už podľa nového vzorca prepočítali vplyv vyhlášky a pripravili niektoré domácnosti na vyššie platby.
„Odhliadnuc od špecifík každej lokality a každého bytového domu očakávam, že vo všeobecnosti vykurovanie relatívne zdražie v prípade neobývaných a slabo vykurovaných bytov,“ tvrdí pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk. Príkladom môžu byť podľa neho investičné nehnuteľnosti v bytových domoch, zdedené a neobývané byty alebo rozľahlé byty s jednočlennou domácnosťou, kde sa vykuruje len menšia časť izieb.
Denník Pravda pripravil v súvislosti s rozpočítavaním nákladov za teplo podľa nového systému sériu otázok a odpovedí.
- Ako systém fungoval doteraz?
vymyslel sa spôsob rozpočítavania nákladov cez základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo rozpočítané na štvorcový-meter. Túto časť nevie vlastník ovplyvniť. Na druhej strane spotrebná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo, ktoré sú vypočítané napríklad z meračov na radiátoroch. Túto zložku vie vlastník ovplyvniť reguláciou teploty. V súčasnosti je to hlavný spôsob, ako spotrebované teplo v bytovom dome rozpočítať. Vo vyhláške sa písalo, že „základná zložka tvorí 60 percent a spotrebná zložka tvorí 40 percent z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.“ Posledná časť vety je kľúčová. V extrémnych prípadoch sa totiž stávalo, že bytové domy mali základnú zložku nastavenú pod 40 percent, dokonca boli aj prípady, keď to bolo dokonca nula percent. Diali sa tak nespravodlivé sltuácie, keď vlastník bytu, ktorý extrémne šetril, bol zadarmo vykurovaný teplom svojich susedov. V extrémnych prípadoch sa mohlo stať, že dva byty s rovnakou výmerou mali aj desaťnásobný rozdiel v nákladoch na vykurovanie.
- Ako bude vyzerať nový výpočet?
Pravidlá menia v mnohých ohľadoch. Vo všeobecnosti sa dá podľa analytika Potočára dá podľa analytika Potočára povedať, že základným princípom je posun smerom k rovnomernejšiemu rozpočítavaniu tepla. V systéme bude rovnaké to, že náklady sa budú deliť na spotrebnú a základnú deliť na spotrebnú a základnú zložku. Zmení sa však pomer, medzi nimi. Po novom má byť základná zložka stanovená minimálne na 30 percent. Na ilustračnom príklade bytovky sa dá ukázať, ako môže nový systém vyzerať v praxi. Simuláciu na konkrétny bytový dom v Poprade pripravila Spoločnosť ochrany spotrebiteľov. V roku 2022 mala táto bytovka pomer platieb nastavený na 30 percent za základnú zložku a 70 per cent za spotrebnú zložku. V takomto prípade mal ilustračný byt A. ktorý vykuruje len málo, náklady na úrovni za jeden štvorcový meter na úrovni 1,89 eura, kým byt B, ktorý vykuruje viac, mal náklady na jeden štvorcový meter 13,94 eura, čo predstavuje podiel až vo výške 7,38. Po novom by výška tohto podielu bola už v rozpore s novou vyhláškou ktorá platí od januára 2023 (s účinnosťou od 1.4.2023). V tomto prípade by sa pomer rozpočítavania musel upraviť na 65 percent za základnú zložku a 35 percent za spotrebnú zložku. Náklady pre byt A by boli po novom na úrovni 4,10 eura a pre byt B by boli na úrovni 10,10 eura za štvorcový meter Výsledkom by bolo, že byt A, ktorý doteraz platil za teplo extrémne málo, po novom zaplatí 2-krát toľko, za predpokladu tej istej spotreby. Na druhej strane byt B s vyššími nákladmi na teplo zaplatí štvorcový meter takmer o 28 percent menej.
Kto si priplatí a kto ušetrí?
Novinkou je tiež kontrolný mechanizmus. Jeho úlohou je riešiť príliš nerovnomerné rozdelenie nákladov v niektorých bytových domoch. ,,Princíp spočíva v tom, že byt s najnižšou jednotkovou cenou v prepočte na štvorcový meter sa porovná s bytom s maximálnou cenou. Rozdiel nemá prevyšovať 2,5-násobok,“ vysvetľuje analytik. Ak to tak nie je, musí sa zmeniť podiel základnej zložky a náklady sa musia rozpočítať znova. Poslednou novinkou je úprava v prípade priestorov s vlastným vykurovaním. Môže nastať aj taká situácia, pri ktorej sú v danom dome bytové a nebytové priestory vykurované individuálnym vykurovaním, napríklad vlastným plynovým kotlom. V takomto prípade sa náklady na dodávku tepla rozdelia na základnú a spotrebnú zložku, pričom základná zložka sa rozpočíta aj na priestory s individuálnym kúrením.
- Kto na novinke ušetrí a kto si priplatí?
Aj byt s vypnutým vykurovaním a obklopený bytmi, v ktorých sa vykuruje na požadovanú teplotu, spotrebuje teplo vo výške takmer 70 percent nákladov na teplo v porovnaní s vykurovaným bytom. Ukazuje to ilustračný príklad, na ktorý upozornila Slovenská inovačná a energetická agentúra. Agentúra vypočítala, že keby sa počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom byte vnútorná teplota pod 15 až 18 stupňov. Vďaka prestupu tento byt spotrebuje teplo v hodnote 50 až 70 percent nákladov na teplo v porovnaní s bytom, kde sa vykuruje na 21 stupňov. Mnohí v snahe ušetriť vypínajú vykurovacie telesá a teplo o krajné byty, byty orientované na sever, byty vedľa alebo nad neobývanými či nevykurovanými priestormi.
- Aké budú ceny teplana budúci rok?
Minulá vláda na tento rok masívne zadotovala ceny energií. Vďaka tomu sú celý tento rok domácnosti ochránené pred masívnym nárastom cien energií na svetových trhoch. Štátnu kasu to stálo stámilióny eur. Nová vláda zatiaľ ešte neprezradila, v akej výške budú kompenzácie drahých energií pre domácnosti od Nového roka a či si štát masívnu pomoc bude môcť ešte dovoliť. Regulátor už stihol varovať pred tým, že v prípade, ak by vláda neurobila nič, hrozia až dvojnásobné faktúry za plyn. Na to, o koľko stúpnu faktúry za energie od januára, bude mať veľký vplyv práve zásah štátu. ,,To, čo môže v najbližšom čase ovplyvniť náklady domácností ešte viac, je prípadný vládny zásah do regulovaných cien tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom a cien plynu,“ vysvetľuje Potočár s tým, že v aktuálnom roku sú tieto ceny totiž „zastropované“ vládnymi nariadeniami a ceny stanovené regulačným úradom sa v praxi voči domácnostiam neuplatňujú. Významným faktorom pri spotrebe tepla je tiež počasie a to, či je napríklad bytový dom zateplený a aká je jeho energetická hospodárnosť.
